Zatiaľ čo v roku 2010 tvorili cudzinci 14 % kupujúcich, minulý rok bol každý štvrtý kupujúci bytu cudzinec Podiel cudzincov medzi kupcami nehnuteľností v roku 2010 činil 14 %, zatiaľ čo v roku 2020 bol každý štvrtý cudzinec, napísal v pondelok Večernji list, pričom upozoril, že Slavónia očakáva júl 2023, kedy vyprší desaťročné prechodné obdobie pre predaj poľnohospodárskej pôdy cudzím osobám. Za posledné desať rokov bolo v Chorvátsku predaných 314 000 bytových nehnuteľností, pričom ročný počet predaných bytov a domov sa pohyboval od 23 000 minulý rok – čo bolo najnižšie – až po takmer 40 000 v roku 2010. Cudzinci zohrávajú na trhu čoraz dôležitejšiu úlohu a za desaťročie zakúpili 60 000 bytov alebo domov. Zatiaľ čo v roku 2010 podiel cudzincov medzi kupcami bol 14 %, minulý rok bol každý štvrtý kupujúci bytu cudzinec. Minulý rok cudzinci kúpili štyri zo desiatich predaných nehnuteľností v Krajine Primorských ostrovov, tri z desiatich v Ljubljanskej a Istrijskej župe, jeden z každých štyroch v Lickej župe, jeden z každých piatich v oblasti Split-Dalmácie, od Dubrovníka po Šibeník, a 16 % v Ljubljanskej a Istrijskej župe, kde bol podiel cudzincov medzi kupcami najnižší na Jadrane. V Méďimurí a Varážskej župe je podiel cudzincov okolo 2 %, zatiaľ čo v zvyšnej časti kontinentálnej časti je zanedbateľný. Slavónia sa pripravuje na obdobie, kedy budú cudzí kupci vstupovať nielen do nákupu bytov, ale aj pôdy, keďže desaťročné prechodné obdobie pre predaj poľnohospodárskej pôdy cudzím osobám vyprší v júli 2023. Minulý rok bolo v Chorvátsku predaných približne 34 000 poľnohospodárskych parciel za menej ako 1,5 miliardy kun, pri priemernej cene hektára poľnohospodárskej pôdy okolo 250 000 kun, teda približne 3 300 €. Nárast bol okolo 14 %, no podobne ako ceny nehnuteľností, ceny poľnohospodárskej pôdy v vnútri Jadranu nie je možné porovnávať s cenami v kontinentálnej časti. Pri pohľade na priemer je hektár poľnohospodárskej pôdy v Chorvátsku takmer šesťkrát lacnejší ako v susednej Slowenii a 13‑krát lacnejší ako v Taliansku. V Maďarsku stojí hektár ornej pôdy okolo 4 700 €, v Rumunsku okolo 5 000 €. „Máme už viac a kvalitnejšie parcely, cudzinci si môžu doteraz kupovať pôdu prostredníctvom spoločností,“ hovorí Željko Lovrinčević, analytik v Ekonomickom inštitúte. Bez ohľadu na to, kto v Slavónii kupuje pôdu – a nie pre špekulatívne dôvody, ale aby sa zapojili do poľnohospodárskej výroby – čelí veľkému problému – nájsť pracovnú silu. „Nemáme dosť ľudí ani na zber jabĺk,“ hovorí Lovrinčević, ktorý poznamenáva, že mnohí sa stali odborníkmi na podporné systémy a prispôsobujú sa podmienkam súťaže tak, aby investovali čo najmenej a získali väčšie množstvá podpory bez značného nárastu výroby, píše Večernji list. Zdroj: Poslovni.hr/HINA, Večernji list

O nás

Informácie

Služby

O nás

Informácie

Služby